SPÍME NA VAVRÍNOCH !

Dnešná generácia zaspala na vavrínoch. Áno. Nebojím sa to povedať, pretože som dlho spinkala tiež. Avšak, tak ako z každého dobrého spánku aj teraz je čas na to, aby si sa prebral/a aj ty.

To, že tráviš na Facebooku čas od nevidím do nevidím je v poriadku. Áno. Kľudne tam buď aj 24 hodín, ale rob niečo užitočné. Niečo čo Ťa nakopne a povzbudí. Čo máš z toho, keď si 40-krát pozrieš jeden príspevok, lebo si už toľkokrát sťahoval/a tú lištu dole? Stále si v tom ponorený/á až po uši.

Vytváraš si priateľstvá s ľuďmi čo nepoznáš. Bojíš sa toho, že by sa mohli uraziť. Tak nech aj. Veď je to Tvoj Facebook a Tvoj život. Ty rozhoduješ o tom, koho si vpustíš do svojho kruhu a koho nie.

Nenechaj sa ovplyvňovať myšlienkami niekoho iného v podobnej situácii. Stoj si za svojim názorom! Tadiaľto vedie cesta a hotovo. Uvidíš, že ľudia si ťa začnú o to viacej vážiť.

Robíš len to, čo si myslíš, že by tvoji priatelia a rodina schválili a vo vnútri túžiš po uznaní. Príde chvíľa, kedy robíš presne všetko tak, ako to chcú oni a to tvoje vytúžené uznanie nie a nie prísť. Fú, tak to mám pre teba novinku. Začni robiť veci, ktoré chceš Ty a v ktorých si Ty dobrý/á a to uznanie príde ako mávnutím Potterovského prútika. 

Uznanie prichádza za dobrú prácu a ak robíš niečo čo Ťa nebaví, len veľmi ťažko v tom môžeš vynikať. Vykašli sa na to. Hneď teraz. Nechceš viac chodiť na ekonomickú školu, lebo chceš byť baleťák? Budiš. Neplň sny niekoho iného. 

Instagrameri teraz pozor. 

Nemám proti influencerom absolútne nič, aj mňa to baví, ale viem kde sú hranice. Hranica číslo jedna, prestaň uverejňovať veci, ktoré nie sú pravda. Ak nechceš, aby niekto niečo vedel, prosto to tam nedávaj a basta! Hranica číslo dva, prestaň žiť život iného človeka. Stále sa sama seba pýtam, prečo to tak je. Fakt. Prečo moji rovesníci nemajú vlastný názor. Veď sme neboli utláčaní, ani vešaní za naše názory. 

A už viem. Je to to, že sa snažíš žiť život človeka, ktorého obdivuješ a neuvedomuješ si, že navonok ti môže byť sympatický, ale jeho názory sa nezhodujú s tými tvojimi. A tak sa snažíš umlčať ten krik v tvojej hlave, ktorý ti hovorí, že to čo tá dotyčná osoba prezentuje, je len bullshit - po slovensky, volovina. A preto, ako tie postavičky v autách na palubných doskách, aj ty len kývaš hlavou s vyškerenými zubami a založenými rukami.

Teraz je ten čas, kedy by si si mal/a povedať. Chcem niečo - dostanem to. 

Nikdy viac táto chvíľa v takejto podobe nepríde. Každý jeden deň je jedinečný.

Každá chvíľa prináša príležitosti. Chyť sa ich. Prestaň premýšľať nad tým, čo by bolo, keby...

'Keby' je teraz.

A teraz sa postav zo stoličky (posteľe, chlapa, pohovky, zeme, bicykla,...) a makaj!

Makaj! Rob!

Rob niečo užitočné, niečo čo prinesie produkt na tento svet (kľudne aj dieťa, veď každý podľa svojho gusta) a vnes sem niečo dobré. Stále je niečo, čo sa dá urobiť ešte lepšie. 

Stále sa dajú veci zdokonaliť. 

Skús zažiť pocit, že si na niečo vlastné - tvoje hrdá/ý a pochopíš, že ak sa snažíš a nepremrhávaš čas, si úspešný/á a šťastný/á. Veď nie je úspech to, čo všetci chceme?

Myslím, že každý podľa vlastnej dávky, ale v princípe to chceme všetci.

Moja skromná rada - Nerada vidím mladých ľudí márniť svoju životnú energiu a talent na veci, ktoré nemajú s existenciou nič spoločné. Nerada vidím ľudí mrhať čas. 

Čas je niečo, čo si musíme najviac vážiť, pretože každý z nás má ten svoj vymedzený. 

Fakt sa chceš otočiť a spätne sa pozerať na to, ako si 5 rokov žil/a život, počas ktorého si neurobil/a nič a vlastne si len žil/a z dňa na deň? 

Mňa táto predstava desí. 

Mileniálne dcéry a synovia si neuvedomujú to, že sťahovanie národov tu už raz bolo, a že je treba začať podnikať kroky k tomu, aby sa zo Slovenska stával štáť, ktorý nebude treba opúšťať. 

Možno práve v tejto chvíli zahrám niekomu do karát, ale nie je tu až tak zle, ako si to všetci myslia.

Pravdou je, že moji rovesníci nemajú vlastný názor. Robia a hovoria veci, ktoré im povedali v škole, doma, alebo vonku. Len aby zapadli, nechávajú si tieto "vsugerácie" vo svojej hlave. 

Ak je tu miesto pre zahraničných podnikateľov, je tu miesto aj pre tých domácich. Je tu pre nás všetkých kopec miesta na rozvíjanie. Tak prečo sa všetci tak veľmi hrnieme do zahraničia a zastávame postoj, ktorý sme počuli od niekoho, kto bol v škole priemerný a lenivý na to, aby chcel so sebou niečo robiť. Samozrejme, že takýto človek sa snažiť nebude a ani nechce. Všimli ste si, že práve takí sú v škole väčšinou najobľúbenejší? 

Nechám Ťa trocha porozmýšľať nad toutou myšlienkou a možno konečne pohneš rozumom aj ty.

Do skorého videnia. SALUTE!