Fitness z výšky 1,5 metra

Milujem fotky fitnessiek, ktoré merajú 170 a viac centimetrov, majú neskutočne vymakané telo s tou správnou proporciou. Boky, zadok, plecia, driek - všetko ako má byť. Pcha! To sa teda buduje, keď máš na čom stavať. Ale aké to skutočne je, keď meriaš 150 centimetrov a tvoj základ sa nachádza niekde medzi parenými buchtami a údeným bôčikom?

V prvom rade chcem povedať, že nie, nie som fitnesska, ani sa ňou nesnažím byť. Avšak, na svoju obranu musím priznať, že ma tento priemysel nie len baví, ale aj zaujíma, a preto sa stále snažím vzdelávať. Nie je to ako 'med lízať', ale pomáha mi to naučiť sa niečo viac o výžive, cvičení a o rôznych doplnkoch stravy. Prešla som si pádmi aj výstupmi, prešla som si dňami, kedy som zjedla jeden jediný banán na deň a chytala sa za hlavu, že stále váha na ručičke nejde dole. V krátkosti povedané - môj vzťah k jedlu bol toxický, nezdravý a tak, ako som ho veľmi milovala, tak veľmi som ho nenávidela za to, ako vyzerám.

Keď meriaš menej ako je priemer, je to ťažké. Skutočne.

Každé jedno kilo navyše na tebe vyzerá ako keby si pribrala minimálne 3 kilá, a začneš si pripadať ako trpaslík z Pána Prsteňov. Len bez tej brady. Prečo je to tak? No tak to ti teda neviem povedať, pretože to nemám takto do hĺbky preštudované, ako väčšina trénerov a ľudí, ktorí tomu skutočne rozumejú. Ja však rozumiem realite. Viem aké to je a viem to z vlastnej skúsenosti, tak nech sa mi žiadna trénerka nesnaží povedať, že to tak nie je. Pokiaľ meriaš viac ako 160cm, don't talk to me o tom, koľko by som mala jesť a koľko by som na základe tvojho úžasného 80 eurového fitness plánu mala vyzerať. (Neberte ma vážne, len sa rozhorčujem nad tou nespravodlivosťou.)

Tak potom, Natália, čo teda si? O čo ti tu do riti ide?

Odpoveď je úplne jednoduchá. Vzdelávam sa a potom to dávam do praxe tak, aby to bolo čo najreálnejšie a čo najautentickejšie. Nesnažím sa robiť tvrdú "diétu", ktorou sa riadia fitness modelky, snažím sa o to, aby aj obyčajná, krásna a šikovná baba ako ty, vedela, že nemusí ísť do extrémov, aby dosiahla čo chce. Dokonca k tomu nepotrebuješ ani vybíjané bikini a na oranžovo sfarbenú pokožku, aby si dosiahla úspech. Mojím cieľom je poradiť, ukázať a možno priviesť trocha vedomostí do sveta žien, ktoré nemajú šajnu o tom, ako formovať postavu bez zbytočností, ktoré sú s fitness veľmi často spájané.

Je pravdou, že na nižšej postave je hneď vidieť každý nadbytočný gram, avšak príjemnejším proťajškom tohto tvrdenia je, že nie len nadbytočný gram, ale aj ten ubudnutý. Keď máš pocit, že prejdeš okolo cukrárne a stačí ti len nádych, a hneď máš pol kila hore, tak isto si myslíš, že keď si zabeháš na 15 minút a pozrieš sa do zrkadla, že už si zišla niekoľko kíl dole. Ono to nie je tak celkom pravda, ako by sme si mnohé priali, ale je to spôsobené tým, že každá zmena je hneď veľmi rýchlo badateľná.

Môj príbeh sa začal takto.

Narodila som sa a veľa som papala. Papala a pila veľa kravského mlieka, lebo môj dedo mal kravičku. A Natálka rokmi nerástla do výšky, ale za to do šírky, ako keby ma polievali čarovným hnojivom.

Keď prišiel pubertálny vek, Natálka pochopila, že nie je celkom sexi, keď jej nejdú zapnúť nohavice, a že jej telíčko je ako pán Marshmellow. A tak som sa začala zaujímať o to, čo máme všetky najradšej. VEEEEĽA behu a MÁÁÁÁÁLO jedla. To muselo byť základom. Veď bez toho to nejde.

A keď Natálka dovŕšila dospelosť, zistila, že už nemá 14 rokov, ale jej telo to stále nepochopilo a tak ostala zaseknutá na jednej jedinej línii. A povedala som si - "keď mám byť takáto, tak nech je to prínosom", a hneď som sa aj vrhla do samoučenia sa, ako na to.

A teraz som tu, plná očakávaní, plná chýb a plná elánu a nedočkavosti na to, ako to všetko bude vyzerať, keď to konečne dotiahnem do stanoveného konca.

A ty, ak máš pocit, že máme niečo spoločné, prosím, napíš mi do komentára, alebo do súkromnej správy a ja ti veeeeeeľmi rada odpoviem na všetko, čo máš na jazyku.

Dúfam, že sa ti tento príspevok páčil, a ak máš záujem o viac takýchto článkov, nechaj mi svoj názor, alebo nápad.

Do skorého čítania, SALUTE!

Starostlivosť s The Ordinary

Dlho som na Instagram postovala to, že sa chcem poriadne zamerať na svoju pleť v roku 2019. So značkou The Ordinary to už nie je iba túžba.

Kto ma dobre pozná vie, že je pre mňa vždy dôležitejšie to, ako vyzerá pleť pod makeupom. Boj s akné zanechal po sebe hromadu problémov, ktoré bolo treba riešiť. Nenechávala som to v rukách osudu, ale zamerala sa na vlastnú intuíciu a siahla som po niečom novom. Pravdou je, že nie všetko je len o drahých procedúrach, ešte väčšou pravdou je, že nie všetko je o drahých značkých a produktoch.

The Ordinary

Aby som mohla rozprávať o skvelom prínose produktov, ktoré som si kúpila, musím najprv spomenúť značku a ich ideológiu.

V prvom rade musím povedať, že táto značka ponúka séra a krémy za neuveriteľne prijateľné ceny. Dôvodom je, že v produktoch sa využíva úplná transparentnosť čo sa týka ich zložení, a preto nemusia platiť žiadne laboratória, aby tieto zloženia skúmali a testovali.

Netestujú ich na zvieratách a väčšina je úplne vegánska. Taktiež využívajú minimalistický vzhľad a sú neparfumované, zatiaľ čo väčšina iných značiek pridáva kadejaké prísady a premotivovaný marketing.

Na ich webovej stránke https://theordinary.com/regimenguide si môžete pozrieť ich odporúčania, ako produkty kombinovať na dosiahnutie rozličných cieľov.

AHA 30% + BHA 2% Peeling Solution

Ak ste doteraz nezažili pocit kompletne hladkej pleti a nikdy ste nepodstúpili žiaden peeling chemického charakteru, musím priznať, toto je produkt pre Vás.

Nanáša sa na umytú a osušenú pleť a nie na viac ako 10 minút.

Obsahuje dve kyselinky a to konkrétne kyselinu Alfa hydroxylovú a Beta hydroxylovú. Obe sú zamerané na hlbšiu exfoliáciu pleti a zameriavajú sa najmä na nerovnosti pleti, škrvny, zjednotenie tónu pleti a rozjasnenie. Na obale sa píše, že sa neodporúča používať tento produkt viac ako dvakrát do týždňa a môže spôsobiť zvýšenú reakciu na slnko. Osobne ju podľa tohto nariadenia užívam a plánujem ju vynechať, keď nás počasie poteší svojou vyššou teplotou ako 12 stupňov.

Aplikuje sa veľmi jednoducho a to tak, že si pipetkou nadávkujete presne toľko, koľko potrebujete a jemne vytlačíte na tvár. Samozrejme pomaličky a veľmi opatrne. Prstami rozotrieť po tvári, vyhnúť sa prílišnému zachádzaniu pod oči a pery. Umývať ako masku na tvár a to vlažnou vodou.

Odkedy ju používam pozorujem zmenu v tóne mojej pleti. Neviem, či som si veľmi všimla niečo iné okrem tohto, ale budem to sledovať ďalej. Veď pleti treba dať čas a lásku a ostatné sa ukáže časom.

Niacinamide 10% + Zinc 1%

Na stránke https://www.beautybay.com, kde som si produkty kúpila, som sa pokúšala nájsť niečo, čo by mi pomohlo lepšie zahojiť miesta, ktoré sa už objavili na mojej tvári.

Niacinamide by mal fungovať ako obnovovač pleti a zinok by mal hojiť a upokojovať a prebudiť v pleti tvorenie kolagénu. Opäť produkt, ktorý sa nanáša pipetkou, je čírej farby a konzistenciou pripomína gél.

Nanáša sa veľmi ľahké po celej tvári, však pozor, musíte byť veľmi rýchle, pretože schne neuveriteľne rýchlo. Na krabičke sa píše, že by sa mal nanášať ráno aj večer, ale neznáša sa veľmi dobre s mojím hydratačným olejom, takže si to dávam na tvár iba večer.

Po prebudení vidím, že pleť žiari a som neskutočne rada, že to nie je len pocit. Avšak, nemyslím si, že minimalizuje póry tak, ako o sebe tvrdí. Určite to však budem sledovať ďalej.

Salicylic Acid 2% solution

A ako posledný produkt z môjho režimu je kyselina salicylová. Jej aplikácia je obdobná s menšou zmenou. Primárne by sa mala nanášať len na vyrážky. Jej funkciou je odstraňovať zápal a uvoľnovať póry. Každopádne, ak máte tých zapálených miest na pleti viac, odporúčam nanášať na celú tvár.

Tieto dva produkty kombinujem iba vtedy, ak si salicylovú kyselinu nanášam len na postihnuté miesto, inak to každý týždeň striedam. Po aplikácii sa nezmýva, ale necháva až do rána.

Je naozaj skvelá na zapálené miesto a úplne udržiava akné pod kontrolou, škoda je, že nečistí póry ako má. Možno mám len príliš tvrdohlavé póry, alebo potrebujem niečo silnejšie.

So značkou som neuveriteľne spokojná a neostanem len pri týchto troch elixíroch, ale zbierku si určite rozšírim.

Páči sa mi elegantný a minimalistický štýl balenia a krabičiek a má obrovské plus za zloženia, ktoré si získali moje srdce. Som rada, že ste si opäť našli čas a prečítali niečo málo z môjho života. Do ďalšieho čítania,

SALUTE!

- Natália.

ŽENSKÉ HRANICE

Čo pre Vás znamená slovo žena? Je to nálepka? Status? Biologické kritérium? Sexuálna podstata? Zadok a prsia? Materstvo? Čo si človek predstaví, keď pred ním poviem slovo žena je neuveriteľne široká škála rozličných kúskov nehy, lásky, materstva a sexu. Málokto však vidí pravú podstatu ženskosti.

V dnešnom svete je stále ťažké byť ženou. Ajkeď sa všetci tak usilovne snažia, aby mali ženy rovnaké postavenie ako muži, stále sa nájdu výnimky a hlupáci, ktorý mi dokážu buchnúť medzi oči názor, že ženy patria za sporák a majú držať hubu. Toto je jedna z vecí, ktorá ma nie len poburuje, ale dokáže vo mne prebudiť všetkých mojich démonov. Pre väčšinu mužského pohlavia je žena len stroj na pranie, varenie a rodenie a jediné čo si myslia, že chcú, je dobre sa vydať.

To čo veľakrát muži nevedia pochopiť je, že nech sa akokoľvek snažia, nikdy neuvidia veci tak, ako ich vidia ženy. Aké sú teda hranice únosnosti toho, ako sa muži k ženám správajú? 

Ešte ako malé dievča som bola neskutočné hrdá na to, že som sa narodila ako žena. Bola som so sebou spokojná a nikdy som nevidela na sebe nič zlé. Páčili sa mi dlhé vlasy, oči, pôvab, ktorý vychádzal s mojej detskej chôdze, ale aj spôsob mojej reči. Časom som si uvedomovala, že žena môže byť čím len chce. 

Nikdy som si nemyslela, že to, ako sa obliekam mi prišije na tričko nálepku podľa ktorej ma ľudia hodia do košíka s podobnými ľuďmi. Každý deň som chcela byť niekto iný. Každý deň som sa budila s rôznou náladou, ktorá zadefinovala to, čo si oblečiem v ten deň. Bolo to pre mňa úplne normálne, že som si obliekla rifle, tenisky a tričko a išla som. Cítila som sa v tom rovnako pohodlne ako aj v úzkej sukni po kolená a košeli. Nechcela som sa škatuľkovať, ani predstavovať určitý štýl. Chcela som len, aby v ten deň ľudia videli mňa - človeka - ženu - rovnako silnú ako ktokoľvek iný nehľadiac na pohlavie.

Až neskôr som si uvedomila, ako zle to vplýva na to, ako ma ľudia vidia. Už len ten fakt, že nedokázali zhodnotiť, kto vlastne som im evokovalo predstavu o tom, že sa na niečo hrám. Že sa hrám na ľudí, ktorými nie som. Nesúhlasila som. Ak si predstavíte chlapa oblečeného v sukni, hneď vám napadne, že niečo nie je v poriadku, alebo to bol jeho zámer. Žiaden chlap si do práce nevezme šaty a topánky na podpätku, ale na žene je úžasné to, že či už má na sebe tenisky, rifle a tričko, alebo suknu po kolená, nikto na ňu nebude pozerať, že je divná. A práve tento fakt som na svojom pohlaví milovala. 

Milujem varenie. Milujem, keď môžem pre svojho priateľa pripraviť úžasnú večeru, alebo výdatné raňajky. Myslím si aj, že ženy sú práve tie, ktoré by mali zabezpečiť pocit domova už len preto, že tú starostlivosť máme prosto v krvi. ALE! Toto veľké 'ale' pre mňa predstavuje obrovskú bariéru, do ktorej hádžu muži takmer všetky ženy. NIE JE TO NAŠA POVINNOSŤ! Nie je to naša práca! Našou prácou je naše povolanie, ktoré sme si vybrali rovnako ako muži. Domáce práce by preto nemali ostávať len na žene! Ak žijete v spoločnej domácnosti znamená to, že máte aj spoločné povinnosti. Čiže, spolu variť, spolu upratovať, spolu prať. That's it! 

Môžeme sa smiať, môžeme plakať, môžeme byť deťmi. Naše nálady sú úžasné. Ráno vstávať ako anjelik, dať si kávu, premeniť sa na levicu a v noci usíňať ako vyčerpaný diablik vedľa svojho muža. Áno. Ženy a ich nálady. Ale musím vám povedať, je to to najzábavnejšie na to, byť ženou. Ale, veľa mužov si myslí, že povaha nás definuje. To ako sa správam, keď mám tie dni absolútne nedefinuje tým, kým som. Nie som hysterická, ako si myslíš, keď chytím záchvat nervov po tom, ako niečo niekomu opakujem miliónkrát a nakoniec sa ma to ajtak opýta znova. To nie je hysterizmus. To je jednoduché vyplavenie pocitov šialenstva, do ktorých ma privádzajú ľudia, ktorí ma neberu vážne len preto, že som žena. Taktiež nie som ufňukaná koza len preto, že mi potečie jedna slzička pri sledovaní Titanicu. Každá žena plače, lebo vie, že taký chlap existuje skutočne len vo filmoch. To je len číra ľútosť a sklamanie a nie ufňukanstvo. Nálady, áno. Skúste si to, krvácať 7 dní každý mesiac, milí chlapi. Reálne ma zaujíma, ako by ste to zvládali vy. 

Nakoniec tu máme materstvo. Žena a jej nádherné puto s jej bábätkom. O tejto téme písať zatiaľ neviem. Nie som matkou. Ale čo v sebe mám je práve tá láska a neha, ktorú má každá z nás. Nie každá túži byť matkou, ale tu lásku nezaprie. Buď ju dáva svojmu domácemu maznáčikovi, partnerovi, hobby, ale máme ju v sebe. Tú vnútornú silu, ktorá nás obaľuje každý jedeň deň. Tú diplomaciu s ktorou riešime problémy, tá vychádza práve z hĺbky tej duševnej lásky. 

Sme kým sme a sme ženy. Nie je jedno, čo si o nás muži myslia. Nie sme slabé a už vôbec nie sme bezmocné. Sme to, čo muži potrebujú a za týmto tvrdením si stojím nech sa deje čo sa deje.  Do skorého videnia. SALUTE!